Vieme rekonštrukciou budov prispieť k ekologizácii nielen samotných stavieb, ale aj verejného priestoru? Vieme aplikovať zelené riešenia tak, aby nedochádzalo k znehodnoteniu architektúry?
Aké obmedzenia a možnosti nám dáva štát? A čo robiť, aby sme predišli negatívnej konfrontácii s odbornou i širšou verejnosťou?
environmentálne aspekty
V súčasnej dobe klimatických zmien a úbytku zdrojov energie dochádza k nárastu požiadaviek na energetickú a environmentálnu udržateľnosť budov. V období ich výstavby neboli tieto aspekty natoľko naliehavé ako dnes. Materiály, ktoré tvoria tepelno-izolačné vrstvy, či samotné obvodové konštrukcie, sú už za hranou svojej životnosti.
Klimatické zmeny sa v našich podmienkach prejavujú najmä dlhotrvajúcim nadmerným teplom a prehrievaním budov. Práve nami sledované objekty najvýraznejšie trpia týmito javmi a v blízkej budúcnosti je nevyhnutné počítať s ich adaptáciou na novú klimatickú realitu. Prehrievanie objektov čiastočne riešia vegetačné strechy, inštalácia nových tieniacich prvkov, tepelných čerpadiel, vegetačných fasád a podobne. Stavebné úpravy využívajúce tieto stratégie môžu znamenať zmiernenie dopadov zmeny klímy, no na druhej strane, všetky spomenuté prvky predstavujú vo väčšej či menšej miere zásah do pôvodnej stavby a môžu mať negatívny vplyv na jej celkový charakter a hodnoty.
Stojíme preto pred otázkou, ako tieto stavby modernizovať či adaptovať. Vieme prispieť environmentálnymi inováciami bez toho, aby sme radikálnym spôsobom zmenili charakteristický výraz budovy?
Toto je, zdá sa, jedným z najzložitejších problémov udržateľnosti. Stoja tu vedľa seba totiž zásadné faktory, ktoré je náročné zosúladiť: energetická efektivita, klimatické zmeny a pôvodné architektonické hodnoty.
Ako vieme naplniť čoraz prísnejšie požiadavky na energetickú úspornosť?
Ak definujeme podstatné charakteristické prvky stavby, ktoré chceme zachovať, vieme tomu prispôsobiť nielen energetické opatrenia. Výsledná cena takejto rekonštrukcie alebo len zateplenia môže byť následne etapová. Optimálne riešenie je symbiózou viacerých faktorov (optimalizované zateplenie, rekuperačná vzduchotechnika, vykurovanie s tepelnými čerpadlami…) a dosiahne požadované úspory energie, pričom nemusí zmeniť architektonický výraz.
Ak chceme budovu zmodernizovať, čo znamená i prispôsobiť obvodové plášte súčasným energetickým požiadavkám, nutne musíme zasiahnuť do jestvujúcich konštrukcií.
Aké možnosti sa nám ponúkajú? V prípade presklených obvodových plášťov, riešených prevažne typizovaným systémom, je možné zachovať pôvodný raster. Náhrady v podobe presklení s vyššou tepelnou odolnosťou tak zachovávajú členenie pôvodných presklených výplní okien. Síce stratíme autentický hmotný prvok, no toto kompromisné riešenie zohľadňuje okrem zlepšenia energetických vlastností aj vonkajšiu vizualitu architektúry.
Ako niektoré príklady úspešných realizácií ukazujú, je tiež možné osadiť zvýraznené vertikálne hliníkové pásy (OD Urban, Košice). Tento spôsob dovoľuje presvedčivo replikovať pôvodný charakter architektúry. Omnoho náročnejšími výzvami sú časti fasád s ušľachtilým kamenným, keramickým alebo iným obkladom, resp. reliéfnym či mozaikovým umeleckým dielom integrovaným do fasády. Replika osadená na nové zateplenie síce môže vizuálne nahradiť pôvodný obklad, no svojou materiálovou podstatou degraduje architektonický výraz budovy. K fasáde, na ktorej sa uplatnili výtvarné prvky alebo umelecké diela, je potrebné pristupovať obzvlášť citlivo. Ide o prvky vo svojej podstate nenahraditeľné a nereplikovateľné, preto akýkoľvek zásah musí byť v súlade s ich zachovaním.
Ďalším nemenej kľúčovým činiteľom, ktorý do tohto procesu vstupuje, je celková environmentálna stopa. A tá zahŕňa nielen samotnú realizáciu stavebných úprav, ale celé spektrum vstupov. Environmentálne záťaže v podobe vyťažených surovín, vo fabrikách vyrobených materiálov a komponentov, uskladnenie materiálov po búracích prácach na skládkach, prepravné náklady – to všetko môže znižovať opodstatnenie stavebných úprav.
ekonomický faktor a legislatíva
Investor stojí pred dilemou, ako zvýšiť energetickú udržateľnosť a zároveň zachovať architektonické hodnoty. Hlavnú rolu v tomto procese však často hrá ekonomický faktor – návratnosť investície a efektivita prevádzky.
Mnohé stavby čakajúce na rekonštrukciu patria súkromným subjektom, ktorých záujmy sú prioritne ekonomické. Prevádzkové náklady a využiteľnosť objektov je pre nich kľúčová. Pri následnej rekonštrukcii sa tak v prvom rade hľadí na návratnosť investície v čase, pre ktorý je ešte zisková.
Tu je veľmi podstatné, aby sme správne zhodnotili možnosti stavby, pispôsobili tomu budúcu náplň a navrhnúli vhodný komerčný model prevádzky. Ide o efektívne nastavenie funkcií a fungovania stavby. To potom vyžaduje minimálne zásahy do fasády. Nie je potrebné otvárať nové vstupy, nové okná, prípadne uzatvárať iné, už existujúce.
Pri rekonštrukciách je zväčša prvým krokom snaha o zníženie tepelných strát. Vykurovanie je položkou, na ktorej sa dá pri dlhodobej prevádzke výrazne ušetriť. Na pokrytie časti nákladov súvisiacich s úpravami, ktoré zvýšia energetickú efektívnosť, môžu majitelia objektov využiť štátne dotačné programy. Tie sú zamerané práve na to, aby budovy po rekonštrukcii dosiahli požadovanú mieru úspory energie.
štátna dotácia z plánu obnovy
Národný program plán obnovy počíta s investíciou do obnovy nielen tých historických objektov, ktoré sú zapísané ako Národné kultúrne pamiatky, ale aj objektov v zoznamoch pamätihodností obcí a miest, či registroch modernej architektúry v celkovom objeme 200 mil. eur, pričom plánuje do roku 2026 obnovovať 117 – 130 tis. m2 podlahovej plochy. Podstatnou súčasťou tejto obnovy je získanie 30 % úspory energie a implementácia opatrení na zmiernenie klimatických zmien. Zároveň plán obnovy aplikuje metodológiu „výrazne nenarušiť“, čím kladie dôraz na hľadanie riešení, ktoré uchovávajú historické a kultúrne hodnoty.
Spustenie dotačných programov z plánu obnovy je plánované na koniec roka 2022.
V súčasnosti stojíme v tejto téme pred mnohými premennými. Ak máme byť úspešní v zosúladení environmentálnych požiadaviek s hodnotami architektúry, bude potrebné rozšíriť tento diskurz aj smerom ku kompetentným orgánom štátnej správy a usmerňovať formy legislatívnych obmedzení a finančnej podpory aj pre stavby postavené po roku 1960.
Štátny plán obnovy, ktorý bude v najbližšom období zdrojom financovania aj pre obnovu historických a kultúrnych objektov, zvýrazňuje špecifický prístup ku historickým a pamiatkovo chráneným objektom, ktorých kultúrna hodnota je podstatná. Má za cieľ systematizovať a zjednotiť všetky opatrenia týkajúce sa obnovy tak, aby zároveň plnil poslanie financovania, ktoré je viazané základnými kritériami znižovania spotreby, znižovania uhlíkovej stopy a adaptácie na klimatické zmeny.
Pamiatkový úrad by mal v roku 2023 spracovať audit všetkých pamiatkovo chránených stavieb, na základe ktorého bude určený index nárastu ceny, o ktorú sa navýšia náklady oproti bežnej rekonštrukcii. Takémuto indexu by mala byť následne prisudzovaná miera podpory. Bude závislá aj od celkového návrhu a implementácie nielen obnovy pre zachovanie kultúrneho dedičstva, ale aj aplikácie mitigačných opaterení pre zmierňovanie klimatických zmien, miery úspory energie či aplikácie nových digitálnych technológií.
Avšak pri schvaľovaní dotácie na projekty sa v prípade programu obnovy musí aj striktne vyžadovať dosahovanie v priemere minimálne 30 % úspory spotreby energie obnovovanej budovy. Je to parameter, na základe ktorého sa náklady na obnovu budovy stanú oprávnenými.
Súčasné programy podpory už umožňujú financovanie aj projektových prác, čo uľahčuje investorom vyčleniť financie na realizáciu projektov pre obnovu budovy.
Kultúrne dedičstvo však tvorí samostatnú kapitolu a je potrebné upozorňovať, že aj doposiaľ neevidované objekty v zozname kultúrnych pamiatok si zaslúžia rovnakú pozornosť a adekvátnu podporu.
Historickými budovami sa v tomto kontexte rozumejú, napríklad budovy, ktoré sú registrované v zoznamoch pamätihodností miest a obcí, v Registri modernej architektúry Slovenska, alebo boli projektované a realizované v období, ktoré má od súčasnosti dostatočný časový odstup, t.j. minimálne dvoch generácií.(…) [1]
Holistický prístup k obnove historických budov sa bude uplatňovať s využitím štandardu EN 16883:2017 Zachovanie kultúrneho dedičstva – Usmernenie pre zlepšovanie energetickej hospodárnosti historických budov. [2]
Plán obnovy
Plán obnovy preto vnímame ako otvorený a všeobecný zdroj financovania pre zachovanie kultúrneho dedičstva, ktorý otvára príležitosti aj pre stavby z obdobia 2. polovice 20. storočia.
súťaž
Architektonická súťaž vie priniesť mnoho nových inšpirácií pre akúkoľvek stavbu či územie. Je to špecifický druh súťaže s dlhodobou históriu, ktorá siaha až do obdobia Rímskej ríše. Podstatou je získanie nezávislých názorov a pohľadov na konkrétnu tému, ktorú si v súťažných podmienkach definuje vyhlasovateľ. Architekti majú záujem priniesť a prezentovať svoje schopnosti, zároveň získať aj možnosť ich aplikovať. Tento druh súťaže má overené postupné kroky, ktoré majú zabezpečiť jej úspešnosť. V našom prostredí ich definuje Slovenská komora architektov.
Súťaž je najmä o procese získavania nezávislých návrhov. Aby sme ich získali, potrebujeme kvalitne a dôsledne pripraviť podmienky a všetky potrebné podklady, a tiež vhodne motivovať uchádzačov – súťažiacich. Môže ísť o celé tímy odborníkov, ktorí predstavia svoje skúsenosti v portfóliu. Pre každý prípad stavby je potrebné definovať jasné ciele, zhodnotiť okolnosti a následne takto pripravovať zadanie. Aj pri prípravnej fáze súťažných podmienok je potrebné prizvať architekta, ktorý bude vedieť zadanie správne usmerniť.
Ostatné typy súťaží môžu byť aj obchodné, prevádzkové a podobne, pričom majiteľ stavby týmto spôsobom hľadá ideálne riešenie pre konkrétnu fázu a obdobie. Súťažou môžeme hľadať ideálne obsadenie objektu, symbiózu jednotlivých nájomcov, technické riešenie pre zefektívnenie hospodárnosti alebo aj aplikáciu opatrení pre zmiernenie extrémnych klimatických vplyvov.
V každom prípade je nevyhnutné si dobre rozmyslieť, čo a ktorým typom súťaže chce majiteľ stavby získať (názor na budúcu funkciu, využitie, cieľ, udržateľnosť, prestíž…).
Pri stavbách, ktoré ukazujú svoje špecifické kvality, architektonickú alebo spoločenskú hodnotu, je potrebné ešte pred začatím príprav súťažných podkladov preskúmať, analyzovať a definovať hodnoty, ktoré majú byť v každom nasledujúcom kroku rešpektované. Od tvorby konceptu až po realizáciu.
Zo súťaže môžu vzísť aj nečakané výsledky, preto odporúčame viac postupových kôl, pri ktorých sa požiadavky upresňujú. Od súťaže o koncepciu, ktorá môže byť prvotnou zbierkou rôznych nápadov, cez súťaž o urbanistické riešenie ako zapojiť stavbu do priestoru, aby získala na svojich kvalitách. Následne súťaž pre architektonické riešenie, ktoré môže viesť až k realizácii samotného diela. Architekti a architektky potom môžu spolupracovať s investorom aj na výbere dodávateľa stavby, čo je taktiež súťažou viacerých stavebných firiem, ktoré sa môžu líšiť nielen v cene, ale najmä v kvalite prevedenia. V ideálnom prípade bude spokojnosť s víťazným tímom už pri koncepčnej súťaži, zo strany investora, prípadne i verejnosti. Môže nasledovať užšia spolupráca, ktorá bude postupne navrhovať všetky potrebné stupne dokumentácií až po realizáciu.
Mesto Varšava vyhlásilo v roku 2021 súťaž pre investorov, ktorí by premiestnili pôvodnú budovu obchodu nábytku Emilia (Marian Kuźniar a Czesław Wegner, 1969). Obchodný dom sa stal jedinečnou ikonou architektúry vtedajšej doby. K tejto stavbe prebiehala niekoľkoročná verejná polemika, či má byť stavba zachovaná na pôvodnom mieste, premiestnená alebo len zbúraná. Územie, kde sa nachádza sa postupne zmenilo na obchodnú štvrť s množstvom „mrakodrapov“, dnes už tento objekt zavadzia a jeho pôvodná funkcia je nevyhovujúca. Výsledkom diskusií bolo rozhodnutie o jeho premiestnení do parku k Palácu kultúry, kde by získal opäť náležitý priestor. Momentálne je už stavba rozobratá a jej rekonštrukcia by mala prebiehať na novom mieste v roku 2023.
Okolie objektu postupom času zaplnili výškové budovy.
V decembri 2016 bola rozoberaná budova zapísaná do registra pamiatkového fondu. [3] Vo februári 2017 bolo toto rozhodnutie generálnym pamiatkovým ústavom zrušené. [4] Aké sú aktuálne procesy z pohľadu pamiatkovej ochrany zatiaľ nevieme.
prestíž
Moderná architektúra postupom času získava jedinečnosť, už je nám jasné, že podobné stavby v dnešnej dobe ani v budúcnosti prirodzene vznikať nebudú. Je to podobné ako s historickými objektmi z 19. storočia a staršími.
Veríme, že máme sklon zachovať architektúru, ktorá už pri svojom vzniku mala výnimočnú kvalitu. Časom z rôznych dôvodov odchádza starostlivosť a chátrajúca stavba stráca svoju pôvodnú hodnotu aj šarm. Obnova pôvodnej architektúry, rekonštrukcia alebo reštaurovanie si vyžaduje už nové prístupy a doplnenie nových užívateľských potrieb – nové funkcie, zmena dispozície, technické vybavenie, kanalizácia, nové kúrenie, izolačné sklá, vetranie, nové elektrické rozvody a podobne.
Rekonštrukcia stavby, jej interiéru ako aj exteriéru, a prípadné dotvorenie v zmysle pôvodných konceptov prispôsobených súčasným potrebám, má potenciál obnoviť aj prestíž, s ktorou bola vytvorená.
Prestíž je kvalita, ktorá priťahuje konkrétne spektrum návštevníkov a obdivovateľov, ale vplýva aj na širokú verejnosť svojim kultúrnym aspektom, podnecuje nasledovanie, inšpiruje.
Vlastník, či už je to súkromný subjekt, štát, mesto alebo kraj, môže na tomto aspekte budovať istý druh kultúrneho, ale i ekonomického kapitálu.
Architektúra so zachovalými kvalitami a hodnotami zároveň túto prestíž vytvára, môže stimulovať:
- podnikateľskú aktivitu, napríklad zvýšenie návštevnosti objektu, a tým získavanie nových zákazníkov;
- zvýšenie atraktivity, prilákanie turistov a posilnenie cestovného ruchu;
- formovanie sebaobrazu vlastníka a posilnenie brandingu.
Významnú prestíž si nesie aj Radisson Collection Royal Hotel v Kodani (1956 – 1960) od architekta a dizajnéra Arne Jacobsena. Jeho paralelu sme mohli vnímať v Bratislavskom hoteli Kyjev od architekta Ivan Matušíka. Kodaňská stavba je typickým reprezentantom internacionálneho štýlu a vernosť tomu odkazu sa podarilo zachovať aj pri komplexnej rekonštrukcii. Tento aspekt, žiaľ, u nás nie je bežnou praxou. Naopak, hotel Radisson v téme obnovy interiéru a budovania značky pokračuje aj dnes. Posilňuje tým svoj obraz ikonickej stavby, ktorú návštevníci vyhľadávajú nielen z titulu funkcie hotela, ale aj pre zachované kvality architektúry.
oslovenie odbornej verejnosti
Vlastník stavby je často prinútený zasahovať do svojej nehnuteľnosti. Či už pre jej nevyhovujúci technický stav, pre zmenu jej využitia, pre potrebu zníženia prevádzkových nákladov alebo z iných dôvodov.
V každom z týchto prípadov osloví niekoľko odborníkov, ktorí môžu reagovať na konkrétne požiadavky, no často sa stáva, že sú len účelové a neriešia komplexnú otázku. Pri spoločensky hodnotných stavbách alebo územných celkoch, kde sa môže jednať o revitalizáciu verejného priestoru, je dôležité prizvať aj odbornú verejnosť mimo technických záležitostí stavby. Získame tak komplexnejší pohľad na problematiku. V prípade, že môže dôjsť k stretu záujmov, je vhodné prizvať odborníkov na facilitáciu, participáciu verejnosti a vhodne osloviť aj širokú verejnosť.
Ďalším dôležitým faktorom pri výbere odborníkov a odborníčok sú ich skúsenosti a rozhľad. Mnoho architektov i špecialistov zvláda všestranné pôsobenie, no nie vždy sa vedia kreatívne vysporiadať so špecifickým problémom, ktorý môže stavba vyžadovať. Preto je potrebné poznať prístup a skúsenosti osloveného odborníka na konkrétnu oblasť (energetika, statika, architektúra, história, životné prostredie, sociológia…). Pomôcť správne uchopiť proces môže aj názor od odborných kapacít viažuci sa na konkrétnu budúcu náplň, napríklad v oblasti športu, hotelierstva, atď.
Ďalšie spektrum odborníkov a odborníčok môže byť oslovených v rámci verejnej diskusie – napríklad expertná verejnosť, ktorá má záujem podieľať sa na konkrétnej problematike a vysloviť svoj názor, môže priniesť mnoho podstatných podnetov, ktoré by mali byť v ďalších krokoch zohľadnené a odôvodnené.
spoločenská diskusia
Pri stavbách, ktoré sú spoločensky významné (kultúrny dom, športová hala, kino …), prípadne majú vysokú architektonickú či kultúrne-historickú hodnotu, môže pri zamýšľaných zásahoch dôjsť k verejnej diskusii. Tá vie vlastníkovi pomôcť, ale aj uškodiť. Podľa toho, ako sa k problematike postaví.
Ešte pred začiatkom stavebných prác je v týchto prípadoch vhodné osloviť verejnosť a otvoriť odbornú verejnú diskusiu k téme. Napríklad ak chce verejná inštitúcia transformovať spoločenskú športovú halu. Pred otvorením súťaže na projektanta a netransparentným definovaním zmeny funkcie by bolo vhodné spustiť verejnú diskusiu o téme budúceho využitia. Pokiaľ sa názor a potreby vlastníka i verejnosti odkomunikujú správnym spôsobom, sú vzájomne rešpektované a zdôvodnené, nemusí dochádzať ku konfliktným situáciám a protestom z jednej či druhej strany.
Verejné diskusie by mali byť vedené facilitátormi a moderátormi, ktorí majú s takouto témou skúsenosti a vedia adekvátne nastaviť formu komunikácie s verejnosťou.
transparentné podmienky
V prípade verejných inštitúcií a spoločenských stavieb je nevyhnutná transparentnosť procesu rekonštrukcie, transformácie alebo obnovy stavby. Týka sa to jednak významných objektov, urbánnych celkov, ale aj inžinierskych stavieb. Verejná diskusia by mala začať už pri hľadaní najlepšieho riešenia napríklad pomocou verejnej súťaže návrhov. Takýto proces výrazne odbremení majiteľa od konfliktných sporov.
Transparentný proces by mal byť štandardom aj pri zámeroch zahusťovania sídlisk, kde môže súkromný vlastník niektorej parcely žiadať o výstavbu novej budovy v susedstve bytových domov, v blízkosti parku, alebo inej citlivej funkcie. Mesto alebo obec by malo vyzvať vlastníka alebo samo iniciovať proces verejnej diskusie a transparentného schvaľovania nového záujmu. Zákon hovorí o spoločenskej dohode v územnoplánovacích dokumentáciách, ale nikde nie je povedané, že tieto by mali byť komunikované len oznámením na úradnej tabuli. V demokratickej spoločnosti je nanajvýš potrebné priznať plánované záujmy a konfrontovať sa s nimi ešte pred zahájením stavebných prác. Informačnú úlohu často plnia médiá alebo aktívne občianske organizácie, ktoré zverejňujú rôzne zámery o plánovaných zámeroch. Bohužiaľ, verejnosť sa zvyčajne o týchto procesoch dozvedá až v okamihu, keď už nie je možné niektoré kroky ovplyvniť.
Pavol Mészáros
[1] Plán obnovy SR – Komponent 02: Obnova budov, kap. 3.2.2 Investícia 2: Obnova verejných historických a pamiatkovo chránených budov [online]. s. 17. Dostupné z: https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1060/komponent_02_obnova-budov_1.pdf
[2] Idem, s. 18.
[3] URZYKOWSKI, Tomasz. Emilia zabytkiem, ale wpisana niedbale. Gazeta Stołeczna [online], 2017, s. 4, 11. Dostupné z: https://warszawa.wyborcza.pl/warszawa/7,54420,21356716,emilia-wyleciala-z-re Rejestr-zaarówka.html
[4] Idem, s. 4, 11 – 12.